október 8

Etika 8 október   SVEDOMIE

Na začiatku hodiny si zopakujeme, čo je Etika, mravná norma a mravná hodnota

Etika – zaoberá sa predstavami ľudí a spoločnosti o tom, čo považujú za správne a nesprávne, za dobro a zlo. Predstavu o tom, čo je správne, čerpajú ľudia zo svojho vnútra (srdca, rozumu), vplývajú na nich ostatní členovia spoločnosti, vplývajú na nich zvyky, náboženstvo i významní myslitelia (slávnymi sú napríklad myslitelia zo staroveku – Sokrates, Platón, Aristoteles). Etika skúma a porovnáva tieto rôznorodé predstavy, aby jednotlivcom i spoločnosti ponúkla pomoc lepšie sa rozhodnúť a zlepšiť každodenný život. Mravná norma – pravidlo ako správne konať. Môžeme pod ňou rozumieť i akýsi štandard správania, ktorý je v spoločnosti zvykom (v našej spoločnosti sa napríklad nepovažuje za štandardné v miestnosti pľuť na zem).

 Mravnú normu (pravidlo, štandard) nemusíme uplatniť v našom správaní za každú cenu, ide skôr o odporúčanie, ktoré obom stranám uľahčuje spolužitie (je väčšia šanca, že s vami budú ľudia v miestnosti komunikovať, ak nebudete pľuvať na zem).

 To, čo je pre nás dôležité, k čomu máme vzťah, môžeme nazvať hodnotou. Ak táto hodnota pomáha ľuďom spolu v praxi lepšie vychádzať a lepšie žiť, nazveme ju mravnou hodnotou (napr. láska, slušnosť, samostatnosť). Okrem mravných hodnôt poznáme i hodnoty ekonomické, umelecké, osobné a iné

Rebríček hodnot pre každého z nás sú niektoré hodnoty a ciele dôležitejšie ako iné, preto ich pred inými uprednostňujeme. Predstav si rebrík, kde na vrchol umiestnime tie najdôležitejšie ciele a hodnotya na každý stupienok nižšie umiestnime tie menej a menej významné (ciele - niečo, čo chceme dosiahnuť- ukončiť úspešne školu; hodnoty - ideál, ktorý chceme získať alebo chrániť - vzdelanie, láska).

Svedomie – už v dávnych časoch ľudia diskutovali o tom, že cítia vo svojom vnútri, že niečo nie je správne. Sokrates v antickom Grécku nazval tento pocit božským hlasom. Neskôr sa objavil názor, že tento vnútorný hlas ľuďom prikazuje, ako majú konať (a ak tak nekonajú, pociťujú výčitky). Dnes tomuto vnútornému hlasu hovoríme svedomie. Psychológovia a vedci zistili, že máme v sebe dokonca dve svedomia – spoločenské svedomie a svedomie voči sebe samému.

  Svedomie spoločenské – je vnútorný hlas, ktorý „počujeme“, ak sa voči iným nesprávame v súlade s hodnotami a pravidlami, ktoré sme si osvojili (zvnútornili), a to najmä výchovou (mama si myslí, že fajčenie je zlé – keď fajčím, pociťujem, že robím niečo, s čím nesúhlasí; iný príklad: Ježiš hlásal myšlienku: „Miluj svojho blížneho ako seba samého.“ – ak som kresťan/ka a som k iným hrubý/á, pociťujem výčitky; iný príklad: ak je v spoločnosti slušné pozdraviť – cítim, že aj ja by som mal/a zdraviť ostatných).

 Svedomie voči sebe samému – je hlas, výčitky, ktoré počujeme, cítime, keď nie sme spokojní so sebou samým/samou, napríklad so svojím rozvojom. 

-Potom pôjdu do dvojíc a každý tie definície povie tomu druhému.

Aktivita: sú rozdelení v dvojiciach. Dostanú príbeh a majú si v každej skupine prečítať jeden príbeh a následne diskutujte o otázke, ktoré svedomie sa v postavách ozýva (pozri slovník) a ako trápi postavy v príbehoch. Aké by malo byť správne správanie voči sebe a voči ostatným? Ako sa dá vyriešiť problém v jednotlivých príbehoch? Prezentujte v triede ostatným skupinám.

Príbeh 1:   Pavlína je v strednom veku, je dobrou manželkou, tiež matkou dvoch dospievajúcich detí, pracuje ako manažérka v počítačovej firme. Napriek tomu, že vedie pomerne úspešný život, nie je celkom spokojná. Odjakživa totiž milovala hudbu a napriek tomu, že nikdy neabsolvovala žiadne umelecké školy, obstojne hrá na gitaru a myslí si, že dokáže i výborne spievať. Niekedy ľutuje, že sa nevenovala hudbe, jej práca ju totiž vôbec nebaví. Na otázku, prečo sa stala manažérkou, odpovedala, že jej kariéru manažérky vybrali rodičia („bola taká doba,“ povedala).

Príbeh 2:   Jaroslav je 22-ročný muž, žije vo veľkom meste, je otcom jedného dieťaťa (avšak nevie o tom, mal náhodnú známosť). Pracuje ako upratovač v miestnej nemocnici za malý plat. Často ho mrzí, že ho kvôli jeho bláznivému správaniu, alkoholu a drogám vylúčili z gymnázia.

Príbeh 3:  Laura má 43 rokov, je úspešná hudobníčka (vydala dva albumy, ktoré sa dobre predávajú), je finančne zabezpečená a má stáleho partnera, s ktorým sa jej dobre žije. Často organizuje charitatívne večierky, na ktorých zakaždým vyzbiera dosť peňazí pre ťažko postihnutých. Vždy má okolo seba veľa príjemných ľudí, cíti sa však osamelá a smutná. Lekári jej totiž povedali, že už nikdy nebude mať vlastné deti.

Príbeh 4: ôsmak Lukáš videl v škole na chodbe, ako jeho spolužiaci vytvorili kruh okolo mladšieho žiaka, ktorého všetci prezývajú „Tučko“ a vzájomne si ho postrkávali.

Príbeh 5: deviatačka Sofia rada po večeroch hráva hry na počítači. Často sa jej preto stáva, že si nestihne urobiť úlohy z matematiky, doháňa to tak, že ich pred matematikou opíše od spolužiačky Majky. No píšu veľa testov ako prípravu na prijímačky a zisťuje, že už s ostatnými na matematike nedokáže držať krok.

Príbeh 6: Rodina s 3 deťmi býva v menšom meste, žijú príjemný a pohodlný život, všetkého majú nadostač. Každý týždeň ich domácnosť vyprodukuje hromadu odpadu, sú však takí pohodlní, že ho takmer nikdy netriedia. Po večeroch začínajú diskutovať o tom, že by sa mohli presťahovať, často totiž vo vzduchu cítia zápach z neďalekej spaľovne nevytriedeného odpadu.