september 9

etika 9 september1                      hra: PING-PONG

Čas: 10 -15 min.Nenáročná aktivita na zopakovanie mien s cieľom zabaviť sa.

1. Všetci stoja v kruhu a zaradom povedia jednou vetou, čo robili cez prázdniny alebo krátky zažitok.

2. Potom sa vedúci aktivity postaví do stredu kruhu, ukáže rukou na niekoho

z kruhu a povie buď „ping“ alebo „pong“. Ak povie „ping“, osoba, na ktorú

ukázal/a, musí povedať zážitok žiaka, ktorý stojí po jeho/jej ľavej strane. Ak

povie „pong“, musí povedať zážitok žiaka, ktorý stojí po jeho/jej pravici. Ak

povie „ping-pong“, tak si všetci musia rýchlo vymeniť miesta. Osoba v strede

kruhu tam naďalej ostáva.

3. Človek v strede ukazuje na ostatných, až pokiaľ sa niekto nezmýli v mene

alebo v reakcii. Až potom sa môže s danou osobou vymeniť.

etika 9 september 2                             KOMUNIKÁCIA

1.Vyjadrujme sa jasne – Ide o taký spôsob prejavu, ktorý je priamy a nekomplikovaný, otvorený, čestný a v súlade s našim vnútorným presvedčením a pocitmi. 

2. Zvážme obsah svojich slov – Predtým ako niečo vyslovíme, zamyslime sa, či svojimi slovami druhým pomôžeme, alebo naopak ich zneistíme, urazíme, pokoríme. Naše slová majú moc – dokážu liečiť, ale dokážu aj uštedriť poriadnu ranu. Sme zodpovední za to, ako túto moc používame. Tým, že pred vyslovením svojich slov budeme uvažovať, môžeme predísť viacerým nedorozumeniam a zraneniam a naša komunikácia bude smerovať k väčšiemu porozumeniu. 

3. Buďme konkrétny – Pri našej komunikácii by sme sa mali tiež vyvarovať zovšeobecňovaniu, nakoľko zovšeobecňovania sú neadresné, nepravdivé, skresľujú našu komunikáciu a často vyvolávajú u druhého človeka negatívne reakcie. Napr. „Vždy chodíš neskoro!“, „Všetci si myslíme, že...“ a pod. Keď teda hovoríme o konkrétnej veci, mali by sme využívať konkrétne údaje a smerovať komunikáciu ku konkrétnemu cieľu. Napríklad: „Je mi nepríjemné, že som dnes musela na teba dlho čakať, bola by som ti vďačná, keby si bola nabudúce dochvíľnejšia.“ a pod. 

4. Vyjadrujme sa zrozumiteľne –  má v komunikácii viacero významov: 1. technická zrozumiteľnosť, kde patria prvky ako sila a výraz hlasu, rýchlosť a plynulosť reči a pod.; 2. jazyková zrozumiteľnosť, ktorú ovplyvňuje slovná zásoba a odbornosť jazyka. Napríklad pri dorozumievaní v cudzom jazyku môžeme mať so slovnou zásobou problémy. Aj príliš odborný jazyk môže byť pre obyčajného človeka nezrozumiteľný, preto by sme sa mali prispôsobiť človeku, s ktorým komunikujeme. 

5. Vyjadrujme sa jednoznačne – Jednoznačnosť znamená, že si vo svojich signáloch neprotirečíme. Napríklad chlapec povie dievčaťu, aby samo vybralo, kam pôjdu v piatok večer. Je ale mrzutý, keď nevyberie takú možnosť, akú by si on želal. Takýmto situáciám sa môžeme vyhnúť, ak budeme úprimní a čestní ohľadom toho, čo naozaj chceme, potrebujeme, myslíme si a cítime. 

6. Dbajme na správne dávkovanie informácií – Zásada dávkovania informácií hovorí o množstve informácií, ktoré smerom k druhým vysielame. Nedostatočným množstvom informácií (ich úmyselným zadržiavaním) druhého zneisťujeme, dostávame ho do stavu napätia, nervozity, hnevu. Naopak príliš veľa informácií zvyčajne pôsobí rušivo a neprehľadne, druhí nie sú schopní ich efektívne prijať, spracovať a reagovať na ne. 

7. Overme si správnosť pochopenia – Ak si chceme byť istí, že nás druhí ľudia pochopili správne, mali by sme si to overiť. Overovať si správnosť pochopenia môžeme priebežne počas prenosu správy, alebo na konci, priamou otázkou, či druhý človek správne pochopil, čo sme mu hovorili. Ak sa chceme ubezpečiť, že druhý človek určite správne porozumel, necháme si správu zopakovať. 

8. Vnútorná reč Okrem našich vonkajších slov, ktoré druhým hovoríme a ktoré od druhých počujeme, existujú

aj slová v našej mysli. Tieto majú často väčší vplyv na náš život ako slová, ktoré prezentujeme verejne. V skutočnosti všetci hovoríme sami so sebou. Hovoríme k sebe samým, a tak sa snažíme interpretovať svoje zážitky a skúsenosti. Náš vnútorný hlas, vnútorné slová sú kľúčovým prvkom nášho myslenia, postojov, aj našich očakávaní. Tento vnútorný dialóg prebieha často bez vedomého ovplyvňovania, za použitia neuveriteľných 1300 až 1500 slov za minútu. V našom živote je všetko ovplyvnené spôsobom, akým používame našu myseľ. Nekonečný prúd myšlienok, ktorý neustále prechádza naším vedomím, sa postupne premieňa do našich pocitov, postojov, slov a činov. Je preto dobré prebrať zodpovednosť aj nad našou vnútornou rečou a myšlienkami, ktoré napĺňajú našu myseľ. 

Aktivita na rozohriatie: Nazdááár: žiaci stoja v skupinke a pozdravia s entuziazmon spolužiaka dajú mu jednu otázku a už zdravia druhého spolužiaka s entuziazmom...Č 

Otázky:o znamená podľa vás medziľudská komunikácia? Čo všetko môže tento pojem zahŕňať?Ako komunikujete s vašimi priateľmi?  Ako naopak hovoríte s ľuďmi, s ktorými nie ste zadobre?Čo iné, okrem slov, by mohlo patriť do komunikácie? 

Každý z nás vedome, ale aj nevedome, vysiela rôzne signály smerom k druhým ľuďom. Vysielame ich rôznymi spôsobmi: mimikou, gestami, postojom tela, tónom nášho hlasu, hlasitosťou či rýchlosťou reči, dokonca mlčaním a samozrejme aj tým, čo hovoríme. Určite ste si tiež všimli, že keď s druhými ľuďmi vychádzame dobre, rozprávame sa spolu radi, často sa na seba pozeráme, usmievame, či s láskou sa jemne dotýkame. Naopak, keď spolu zadobre nie sme, hovoríme (prípadne spolu nehovoríme vôbec) a správame sa celkom inak, hoci tiež prirodzene – podľa toho, ako to cítime. Naša komunikácia tak do značnej miery odráža naše vzťahy s druhými ľuďmi. Prostredníctvom komunikácie zároveň utvárame svoje vzájomné vzťahy – navzájom sa spoznávame a zbližujeme, vymieňame si informácie, napĺňame svoje potreby a pod. To znamená, že vo svojich rukách, gestách, slovách, dokonca i v mlčaní, máme účinný nástroj, ako môžeme svoje vzťahy s druhými ľuďmi rozvíjať či meniť k lepšiemu. 

Napíšem na tabuťu jednotlivé zložky komunikácie , ale bez percent. Žiaci hádajú percentá. Podľa niektorých odborníkov len 7 % komunikačných signálov vychádza zo slovného obsahu. Zvyšok zahŕňa neverbálny prejav – 38 % paralingvistická zložka (mimoslovná komunikácia týkajúca sa slovného prejavu -rýchlosť, hlasitosť a plynulosť reči, výška hlasu, farba hlasu, vatové slová, mlčanie...) a 55 % ostatné zložky neverbálnej komunikácie (mimika, gestika, haptika, proxemika a ďalšie). 

Mimika - komunikácia výrazom tváre 

Gestika – komunikácia pomocou rúk, paží a tela 

Haptika - komunikácia dotykom 

Proxemika - komunikácia vzdialenosťou 

Na záver aktivita: Pozorovanie zložiek komunikácie v bežnom živote. Rozprávanie zážitku. Rozdelia sa do trojíc: 2 žiaci majú dialóg. Tretí je pozorovateľ. Zapisuje si, čo videl. Či použili gestá, pozerali sa do očí, neskákal do reči a pod.